Podľa názoru odborníkov na výživu by sme listovú zeleninu, akou je špenát, mali pravidelne zaraďovať do svojho jedálnička, ak má byť vyvážený. Prečítajte si prehľad dôvodov, pre ktoré by špenát mal byť na našom stole čo najčastejšie. Vášeň Pepka Námorníka k tejto zelenine medzi nimi však chýba:)…
Špenát je jednoročná rastlina z čeľade láskavcovitých. Pochádza z oblasti starovekej Perzie a do Európy ho najskôr priniesli Španieli. Je veľmi obľúbený pre svoju chuť a vysokú výživovú hodnotu, ktorá je nesporná aj napriek až humornému omylu „so železom“. V roku 1870 publikoval doktor von Wolf v Nemecku prácu, v ktorej uviedol, že špenát má desaťkrát viac železa ako iná listová zelenina. Humorná reklama na špenát, s ktorou v roku 1933 vyrukoval na plátna kín Pepek Námorník, rozpútala špenátomániu. Aj keď už v roku 1937 bolo spoľahlivo zistené, že špenát má len desatinu pôvodne predpokladaného množstva železa, špenátománia trvala ďalej. Kvôli vysokému obsahu kyseliny šťaveľovej a listovej pritom ľudské telo nedokáže absorbovať z tepelne upraveného špenátu prakticky žiadny vápnik ani železo. Je však pravdou, že tmavo zelené listy obsahujú mnoho cenných živín. Súčasné výskumy preukázali prítomnosť fytohormónov pôsobiacich na vývoj svalstva a obsah karotenoidov vo vysokých koncentráciách, čo zo špenátu robí mocný antioxidant.
Čo všetko teda nájdeme v špenáte?
Provitamín A (karotenoidy beta-karotén, luteín, zeaxantín, karoténový pigment, ktorý pôsobí antioxidačne), vitamíny C, E a K, minerály draslík, vápnik, horčík, jód, železo, meď, zinok, fosfor a mangán. Tepelne neupravený špenát obsahuje organickú kyselinu šťaveľovú, zatiaľ čo uvarený alebo zapečený iba šťaveľovú kyselinu anorganickú. A práve tá môže pôsobiť problémy.
Organická kyselina šťaveľová zefektívňuje a zrýchľuje vstrebávanie vápnika v čreve. Vápnik čiastočne rozpustí a zároveň stimuluje peristaltické pohyby v organizme, takže z tela je vylúčené iba nepatrné minimum prospešných minerálov.
Anorganická kyselina šťaveľová naopak podľa doterajších štúdií vstrebávanie vápnika zablokuje – a rovnako pôsobí aj pri železe. Môže sa tiež v podobe kryštálov usadzovať v pečeni, obličkách či kĺboch a spôsobovať zdravotné problémy. Bráni prirodzenému kolobehu vápnika v tele, spôsobuje reumatizmus, problémy s pečeňou, obličkové koliky, prípadne sa prejavuje bolesťami žalúdka. Ľudia náchylní na tvorbu obličkových kameňov by si mali zastúpenie kyseliny šťaveľovej v jedálničku strážiť. Brániť jej pôsobeniu v zmysle odvápnenia organizmu môžeme kombináciou špenátu s mliečnymi výrobkami, napríklad syrom.
Prospešné vlastnosti špenátu
V 100 gramoch špenátu je iba 22 kcal. Napriek tomu je odborníkmi pokladaný za najvýznamnejšiu listovú zeleninu. Vďaka vysokému obsahu vitamínov a minerálov má skutočne mimoriadnu výživnú hodnotu. Zo 100 gramov získame: dve tretiny dennej dávky vitamínu A, prakticky celú odporúčanú dennú dávku kyseliny listovej alebo folátov, polovicu dennej dávky vitamínu C a takmer štvrtinu odporúčanej dennej dávky horčíka.
Podrobný výskum, ktorý v spolupráci vykonali Massachusettská očná a ušná klinika a Harvardská univerzita ukázal, že osoby medzi 55 a 80 rokmi, ktoré pravidelne jedia špenát, sú vystavené oveľa nižšiemu riziku straty ostrosti zraku zapríčinenej makulárnou degeneráciou. Špenát je totiž veľmi bohatý na luteín a zeaxantín, dva karotenoidy, ktoré pomáhajú degenerácii makuly, najcitlivejšej časti sietnice, predchádzať. Táto porucha je najčastejšou príčinou slepoty u starších ľudí. Zistilo sa, že pri prevencii stareckej makulárnej degenerácie je špenát dokonca účinnejší ako mrkva.
Experimenty na zvieratách ukázali, že proteíny obsiahnuté v špenáte zabraňujú vstrebávaniu cholesterolu a žlčových kyselín. Preto jeho pravidelná konzumácia pomáha pri znižovaní hladiny cholesterolu v krvi.
Vďaka vysokému obsahu kyseliny listovej, ktorá nielenže má antianemické účinky, ale zabraňuje aj vzniku a rozvoju niektorých poškodení plodu, je špenát vhodnou potravinou pre tehotné ženy.
Ďalej má špenát priaznivé účinky na činnosť srdca, chráni pred voľnými radikálmi, upokojuje nervovú sústavu – pomáha zlepšovať náladu, zaháňa stres a únavu, posilňuje imunitný systém a mozog, napomáha pri tvorbe krvi, posilňuje vlasy a nechty, spevňuje kosti a zuby, aktivuje metabolizmus sacharidov, zlepšuje látkovú výmenu, pomáha pri zápche, zlepšuje stav pokožky a odvodňuje – pôsobí ako diuretikum.
Poznamenajme, že špenát obsahuje veľké množstvo vitamínu K, ktorý je hojne využívaný pri liečbe porúch krvnej zrážanlivosti. Ľudia, ktorí žívajú lieky znižujúce náchylnosť krvi na tvorbu zrazenín, by sa mali konzumácii špenátu skôr vyhnúť.
V kuchyni môžeme využiť čerstvé aj sušené špenátové listy. Konzumovať nemusíte len tradične upravovaný pretlak, zo špenátu pripravíte výborný šalát, alebo ním môžete zdobiť obloženú bagetu či chlieb. Výborný je špenát zapekaný a ako náplň do cesta – napríklad lístkového. Zo špenátu je vynikajúca polievka a skvele sa hodí k cestovinám. Dopĺňa sa dobre so syrom, čo sa hodí ako pri zapekaní, tak pri príprave cestovín. Najšetrnejšia je príprava špenátových lístkov v pare. Dobu varu pozrite čo najviac skrátiť.
Zdroj: www.prokondici.cz
